stopa
PRIHLÁSENIE
Nemáte účet? Registrácia
Zabudli ste heslo?

Kalendár výjazdov ->Pajero club Romania trophy (2009)

O expedícii Romania trophy 2009

    Tak sme doma . Prišiel čas pozastaviť sa na chvíľu a zrekapitulovať si našu prvú väčšiu akciu nazvanú Romania trophy 2009.

Podla základných informácií vložených na internet sme mali stretnutie priamo v Colibite v Rumunsku. Štyry posádky sme sa do Rumunska vybrali o dva dni skôr, aby sme prípadne korigovali trasy v Bielych Karpatoch, počasie bolo však tak fantastické, že sme danné dva dni využili na kochanie sa v prírode, ktorá je podobná , ako u nás , len je to ešte originál . Prvý deň sme sa venovali jazde v okolitých mestečkách a dedinkách. Naše prekvapenie bolo v tom, že napriek rôznym poverám a strachu z Rumunska sme zistili, že severozápadná časť Rumunska ( Satu-Mare, Baia-Mare, Parva, Colibita, Bistrita ) smerom k Moldavsku je časťou s rozvinutou infraštruktúrou. Cesty sú už pomerne dobré , ľudia sú srdeční, všade sa vám zdravia a ja si myslím, že si uvedomujú to, čo u nás chýba , že tam neháme nejaké tie peniažky. Tešia sa cestovnému ruchu. Prvý večer v prostredí krásneho jazera v nadmorskej výške okolo 860 m bol napriek našej únave po dlhej ceste ( najmä Paňour, ktorý už pri príjazde do Colibiti mal za sebou 1300km a to ešte jazdil s nami celý deň ) bol úžastný . Môj spolujazdec Maťo vytiahol fajnú whysku a keď sme sa jej pozreli na dno ja som mal prijemný pocit a išieľ som spať, no Filo s Paňourom tento pocit ešte nemali a tak v družnom rozhovore pri ďalšej tekutine skončili o cca druhej ráno.

To už sa píše 16.september. Kedže tento deň bol dňom stretnutia sa všetkých posádok- ktoré sme plánovali na cca 21,00, vybrali sme sa hneď po raňajkách priamo za nosom rovno do hôr. Je to zaujímavé , ale v Rumunsku sa to dá. Môžte ísť kde chcete , s čím chcete a na samotách, ktorých tam je množstvo (na rozdiel od nás všetky sú obývané) vás srdečne vítajú a údajne keď treba , tak vedia aj pomôcť. Prešli sme krásnym okolím Colibite, šli sme do slova zvieracími cestičkami. Pôvodne sme sa plánovali vrátiť do penzionu o 17,00 hod, ale jedno s druhým, občas zapadnutí, občas sme našli hríby až napokon sme hríby nakrájali , hodili do kotla ,zaliali dvadsiatimi vajciami a hodovali sme do 21,00hod večer. Duro Richvalský , ktorý sa nám ozval telefónom, že už je tu jednoducho podľa kvalitnej navigácie ( volá sa ja) prišiel rovno na večeru v prírode.No neboli sme sami, ešte aby som nezabudol ozvali sa nám kamaráti a čo sa týka Rumunska naši tútori, lebo oni nám dali prvé informácie o Rumunsku. Prišli už pri svetlách a keď zosadli z motoriek prvé , čo ma napadlo, či už majú deti , lebo verte mi po 150 tich km na motorke nie po cestách , ale v lese nechá bolestivé stopy. Tak nás tam bolo pri ohníčku asi 16 ľudí. Po návrate do penziónu došla aj posledná posádka a tak sa noc premenila na včasné ráno.

Sme v dátume 17.9. Na tento deň bol pôvodne plánovaný dvojdňový výjazd, no vzhľadom k predpovedi počasia sme sa dohodli na výjazde jednodňovom. Šli sme od Colibiti povedľa jazera k jeho prítoku a odtial sme sa odrazili po turistickej značke ( červený kríž- ináč tiež na základe porady s motorkarmi). Cesta sa zužovala až na cestičku a neskôr chodníček až sme zistili , že nejdeme po červenom kríži, ale len po červenej čiare . Po tomto zistení nám náš navigujúci prvojazdec stále tvrdil , že je všetko OK. OK to síce celkom nebolo, ale bola to náhodná neprejdená krásna trasa náročná na šírku vozidla a v peknom blate. Po tomto pobavení sme sa vrátili na červený kríž a prešli sme až na Dormeo, kde je hotel Dracula a pekné výhľady. V tento deň sme pri draculovi skončili a šli sme po novovybudovanej ceste, ktorá mimochodom v máji tohto roku ešte nebola , do Colibti, kde sme sa venovali jedeniu a ostatnému, čo k tomu patrí. Popri tomto programe sme sa dohodli na ďalšom výjazde, ktorý bude dvojdenný a kedže je dobré počasie, rozhodli sme sa ísť po trase, ktorú sme prešli v máji.

18.9. Neveril som, ale náš navigačný Filo si zapamätal máj úplne do bodky a viedol nás úplne super. Je treba si pozrieť fotky , ktoré v krátkom čase budú k dispozícii. Budem sa snažiť, aby boli dané do systému po dňoch a tým by bol o krajine lepší prehľad. Prechádzali sme Parvou , keď nás zastihol krátky , ale výdatný dážď. Neveril som vlastným očiam, čo takýto lejačik dokáže spraviť , keď steká zo strmých hôr a z výšky cca 2000mnm. Moje rozprávanie o daždi by asi neukázalo to pravé, preto radím , treba vidieť fotky. Ale to už máme pred večerom a je nám treba utáboriť sa . Miesto na tábor sme mali vybraté od mája a tak nebol žiadny problém. Dážď skončil, opar z okolitých hôr sa dvíhal a znásoboval úžastný pocit z dojmov získaných za celý deň. Po prípravách na spanie sme sa chytili do prípravy na guláš. Pri príprave takého gulášu je toľko poradcov , koľko je účastníkov, ale Filo s Pepem sa nedali a ukuchtili skvost, ktorý každému chutil, aj keď musím povedať ráno bol ešte lepší.

19.9. Prebudenie nastalo po započutí zvuku sekery a Filovho hlasného zvolania „ morning“ To už naši kolegovia hriali guláš , robili kávu a ostatné dobroty. My ostatní sme to všetko zjedli a vypili a vôbec sme nemali pocit , že sme v divočine- taký to bol komfort. Mne len chýbala toaleta , preto som sa opýtal Fila, kedy prídeme na Colibitu. Odpoveď znela za 1,5 hod. ,tak som usúdil že fajn, no Filo nás zase prekvapil a nebral ohlad na mňa a moje potreby , ale nechal sa kochať prírodou a krásnymi výhladmi. Na Colibitu sme prišli za päť hodín . Všetko dobre skončilo, dali sme si do poriadku autá a batožinu, aby sme ráno 20.9. mohli nastúpiť cestu domov. Po týchto prípravách sme sa venovali spoločnej večeri s premietaním CD diskov. Je pravda , že toto trošku šéfom penzionu robilo problém , ale nakoniec sa doniesol prehrávač, ktorý fungoval a všetko prebehlo v pohode. Hlavné CD z mája tohto roku sme venovali majiteľovi penziónu. Mám dojem, že bol štastný a že sme mu spravili radosť. Nakoniec zaslúžil si to . Výborná strava, dobrý nocľah, proste pohoda.

20.9. Odjazd ahojte

Tomáš Hollý (ujo)