Kráľová studňa 2014
Je piatok 15.8.2014, 16:00 hod. a ja som pripravený na ďaľšie stretnutie Pajero-clubu Slovakia (PCS). Nemám to z domu ďaľeko, ale cesta na Kráľovú Studňu mi pripadá celú večnosť. Večne som sa pre niečo musel vrátiť a po niečo ešte zastaviť, ale napokon som sa nezadržateľne blížil k cieľu. Stretnutie malo byť v horskom hoteli Kráľová Studňa od 17:00 hod. Stihol som to z malým meškaním, ale oddych nás nečakal. Jednému z účastníkov sa par km pred hotelom pokazilo auto a tak sme sa oneho a jeho auto museli este postarať. Auto sme odviezli a vrátili sme sa na hotel. Všetci účastníci prišli včas a tak aj ubytovanie prebehlo bez problémov.Malé komplikácie nám spôsobila maximálna preplnenosť hotela a správne priradenie izieb. Na večeru sme štandardne čakali pri niekolkých pohárikoch a spoločnej debate. Po dobrom jedle sme sa opäť vrátili k predošlej činnosti. Činnosť horského hotela má isté obmezenia. Jedno z nich nás postihlo presne o 23:00 hod. kedy sa zhasli svetlá a vypla všetká elektrika. My šo sme vedeli čo nás čaká zajtra sme išli spať a ostatní s pomocou čeloviek a ďaľšách pomôcok vydržali do skorého rána.
Je sobota 16.8.2014 a my máme program jazdenia na celý deň. Od hotela sme nezvyčajne presne podľa plánu vyrazili hneď peknou cestou do Bystrickej doliny, potom časťou nazývanou lopaty, ktorá nám bola známa zo zimného stertnutia pred pár rokmi. Taktiež výjazd na vrchol Šturca sme už poznali, ale pekné výhlady nás stále uchvacovali. Pokračovali viac či menej náročné prejazdy peknou prírodou. Ani sme sa nenazdali a bol tu čas obeda. Počasie nám prialo a tak sme mohli nájsť vhodné táborisko kde sme rozložili naše zabezpečovacie vozidlá Mitsubishi L200, ktoré slúžili ako podávací pult či servírovací stolík a slúžili na plno ďaľších potrebných vecí. Hneď po obede nasledovala zaujímavá pasáž na ktorú boli potrebné hlavne dobré pneumatiky. Takmer všetci sme mali obuté MT-čka, niektorí AT-čka, ale skeptický sme boli k možnostiam Ľubovej L200 ktorá bola v sériovom prevedení so starými zimnými pneumatikami. Aj napriek tomu, že počas predošlích prejazdov nás nenehal nikde zbitočne čakať, tak nasledujúci úsek bol naozaj priveľa. Preto aj poradie idúcich aut sme zvolili tak aby sme mohli čo najefektívnejšie využiť vyprosťovacie mechanizmy našich áut. Ľubo zaradil jednotku a so správnym odhodlaním sa pustil do blatových koľají a strmého výjazdu. Na náš údiv včetko bravúrne prešiel a bez zastavenia vyšiel aj strmé stúpanie na korom sa niektorí (schváľne neuvádzam Pepeho) museli ťahať. Čo ma prekvapilo, bola Toyota LC, Ktroá síce nemalaMT obutie, ale musela použiť naviják na viacerých miestach. Príčinou bola zrejme veľká váha auta ktorá nedovolila AT pneumatikám poriadne sa zahryznúť do podložia. Keď aj Jano na L200, ktorý ko posledný má za úlohu zbierať odpadlíkov, vyšiel posledný kopec, naše kolesá sa kotúľali smerom k najnáročnejšiemu úseku stretnutia. Do skalnatého potoku, ktorý mohol byť prejazdný len s upraveným autom s pneumatikymi MT sme nepustili len ľuba s už spomínanou L200-kou. Celýpotok sme prešli len s veľmi malými poškodeniami. Na konci nás však čakal výjazd na lesnú cestu čo bolo asi 100 metrov stúpania medzi stromami a skalami pričom úplný záver bol takmer kolmý výjazd na cestu. Takmer celý tento záverečný úsek sa Jano s Pajerom III a Pepe s Pajerom III ťahali navijákom a nastala otázka ako dlho sa bude musieť ťahať ďaľších 10 áut. Do konca výjazdu nám časovo ostávala asi jedna hodina jazdenia, a preto sme sa rozhodli, že sa obrátime a v podstate sa vrátime na hotel. Veľká väčšina účastníkov sa už na úzkom potoku otočila, ale nemohol som sa pozerať na vrchol bez toho, že by tam nebolo aj moje auto. Moje rozhodnutie teda bolo pokračovať a pokúsiť sa vyškriabať sa na vrchol bez použitia navijáku. Tento zámer sa mi v polovici kopca nevydaril a musel som sa navijákom vytiahnuť na krátku plošinku z ktorej bolo treba vyjsť len krátky kolmý výjazd priamo na cestu. Zapol som zadnu uavierku a zvolil som priamy rozbeh hneď na druhom prevodovom stupni. Toto rozhodnutie sa ukázalo akoo správne a v priebehu par sekúnd som sa ocitol na ceste. Moje rozhodnutie vyjsť kopec bez navijáku chcel zopakovať aj Rado na Pajere II. Jemu sa to s malými problémami podarilo. Na tkomto povrchu sa výborne prejavyli Pneumatiky so vzorom T3. Vzhľadom na rýchle zdolanie náročného úseku nám štvorici áut ostalo ešte trochu času, ktorý sme využili výjazdom na Ištvánku. Čakali sme nezdolateľný úsek v strmom stúpaní, ktorí som vyšiel na prvý krát bez použitia navijáku no a na vrchole som najbližšiu polhodinu strávil čakaním na Jana s Pajerom, ktorý malou šoférskou chybou musel v polovici stúpania zastať a zvyšok kopca to išlo len navijákom. Vyhrabané koľaje narobili ťažkosti aj Pepemu a opäť bol v činnosti naviják. Rado opäť ukázal svoje šoférske schopnosti a s malými ťažkosťami Pepeho na vrchole kopca dobehol bez použitia navijáku. No a nasledovala cesta na hotel kde nás už čakali ostatný účastníci stretnutia. A v skratke na koniec soboty sme zopakovali pitkový večer kde sme si porozprávali zážitky dňa a o 23:00 hod. sme sa po tme čiastočne rozišli do izieb.
Prišla nedeľa a s ňou veľmi jednoduchý program. Jazdenie na tankodrome podľa vlastnej chuti. Okolo obedu sme si dali tradičný Pajero clubácky bufet a jednotlivo smesa rizišli domov.
A na záver musím poďakovať všetkým čo merali cestu a zúčastnili sa ďaľšieho skvelého offroadového stretnutia v réžii PCS, ktorého doménou je stretnutie fajn ľudí a pojazdenie v prírodnom teréne kde sanajlepšie preveria zručnosti vodiča a technika vzidla.
-thml-