Vždy pri príprave tratí pre stretnutie PCS prežívame, my organizátori určité vzrušenie
a neidentifikovateľné napätie, ako celá akcia dopadne. Mne to pripomína obdobie školských čias, keď som si myslel, že všetko viem a pri katedre to nedopadlo vždy najlepšie.
Z môjho pohľadu sa jedná o tzv. neaktívny adrenalín. Toto sa týka časti prípravy stretnutia.
Druhá časť začína , keď počítam posádky , ktoré sa skutočne fyzicky zúčastnia tej ktorej akcie. Mám za to , že posledná akcia v Banskej Bystrici bola dôkazom , že aj na malom priestore sa dá urobiť niečo, čo mne značne pripomenulo výjazd do Rumunska. Určite , že hlavný podiel na celej akcii malo výborné počasie a príroda , ktorá je na Slovensku prekrásna.
Sobota sa niesla v duchu hrádok malých vojačikov a alternatívne ( keď že nám zlyhala strelnica na asf. holuby) krátky prejazd hrebeňa Sliač, Hronsek, Lukavica. Verím, že Jano Fiľo posádkam, ktoré sa tohto prejazdu zúčastnili vysvetlil panorámu z tohto hrebeňa.
To už , ale bolo dosť hodín a ja som začal mať tušenie , že program, ktorý sme v rámci prejazdov mali pripravený na tento deň nenaplníme. Toto je tiež zaujímavé, keď sme trate pripravovali , mal som pocit, že budú krátke a že nebudeme vedieť čo s časom, ale pravda bola iná. Sobota bola vymyslená tak, aby sa účastníci trochu rozjazdili a aby zistili či sú vozidlá dostatočne pripravené na nedeľu, kde sme pri rozprave upozornili na etapu, pri ktorej sa zabavíme.
Sobotňajší prejazd sme zavŕšili dojazdom k poľovníckej chate ( volala sa chata na Bobotoch) v Bystrickej doline. Tento priestor sme určili na prenocovanie a na strávenie večera, ktorý je pri každom stretnutí nenahraditeľný a určite sme sa všetci na spoločnú večeru , spoločné posedenie tešili. Deň sa nám predĺžil do noci. Pre mňa noc začala o jedenástej večer a pre iných o druhej ráno. Aj toto je čaro týchto stretnutí. Keďže bolo teplo a krásne počasie , tak aj noc bola nádherná a myslím, že aj tí čo kratšie spali boli ráno milí a nepôsobili dojmom nevyspatosti.
V nedeľu ráno sa opakovala večera, ale bez prídavných látok, ktoré sme si vzhľadom k programu nemohli dovoliť. Musím sa tu pozastaviť a dať všetkým na vedomie že večer mi
Jenki sľúbil rannú kávu, ktorú ja životne potrebujem. Chvíľu to ráno trvalo a ja som netrpezlivo čakal, kedy sa Jenki zjaví s kávou v ruke. A tu zrazu sa môj kamarát objavil s krásnym antikorovým hrnčekom plným voňavej a naozaj výbornej kávy. Pri pohľade na Jenkiho som v jeho očiach vydeľ čosi nie kóšer a tak som si kávu ochutnal a prezrel hrnček, či sa mi náhodou netopí( či neni z NDR). Predstavte si tá potvora Jenki mi dal kávu do Patroláckeho hrnčeka a len sa obzeral, kedy to zbadám . Zbadal som , káva bola výborná a Jenkyho Pajero išlo výborne i napriek tomu že rozvážal hrnčeky inej značky. Ráno bolo čarovné. Fiľo opekal, čo sa dalo , ešte aj žemle , ktoré nestihla ukradnúť večer líška. Ináč to bol tiež pohľad pre bohov. Jedna malá líška , ako vypiekla s nami všetkými. Po predĺžených raňajkách sme sa konečne odviezli do dejiska nedeľnej zábavy. Krížny prejazd asi 2km dlhý . Bol to strmý potok plný kamenia , vývratov, padnutých stromov. Prejazd týmto úsekom pokladám za maturitu a každý kto týmto úsekom prešiel bez straty kytičky ,by si zaslúžil maturitné vysvedčenie za trial. A tu je niekde tá moja paralela s výukou v škole o ktorej píšem na začiatku. Toto bol tzv. aktívny adrenalín jak hovado.
Ďakujem Vám všetkým za účasť a teším sa na ďalšie dobrodružstvá pri našich zaujímavých stretnutiach.
Ahojte
Tomáš Hollý st.