Offroad maratón Kysuce 2007
Začnem asi tým, že sa ospravedlňujeme všetkým zúčastneným za náročnosť terénu. Dúfame, že to nezmení dobrú náladu v Pajero clube, ktorá vládla po výjazde v SN. Sme radi, že v Kysuciach nedošlo k materiálnym škodám a všetci máme zážitok na ktorý určite nezabudneme a ponesieme si ďalšie skúsenosti na ostatné výjazdy.
K samotnému výjazdu.
Stretnutie bolo naplánované na dvoch miestach. Niekoľko áut sa zišlo v BB o 12:00 hod. a spolčene sme sa vydali na cestu k motelu Skalka neďaleko Kysuckého Nového Mesta kde bol o 14:00 zraz všetkých účastníkov. Na naše prekvapenie nikto nemeškal a tak sme mohli pokračovať podľa plánu.
Plán: 12.10.2007
1) 14:00 stretnutie na motely Skalka
2) 14:30 – 18:00 prejazd po okolitých hrebeňoch s výhľadmi
3) 19:00 husacie hody a zábava až do rána
13.10.2007
4) 9:00 – 12:00 jazdy po okolitých lesných cestách a zvážniciach
5) podľa nálady rozchod
Ako som už spomenul, všetci sme sa zišli presne a tak sme aj mohli začať dodržiavať naplánovaný program. Všetko išlo hladko až po bod 2. kde sa príjemná vyhliadková a nenáročná cesta zmenila na hotovú apokalypsu pre všetkých 14 posádok. Dostali sme sa do rúk domácim mladíkom, ktorí to tam mali dobre poznať a vodiť nás po neškodných cestičkách. No títo to zobrali za opačný koniec a rovno sme skočili na bod 4. z nášho programu. Naša nálada bola kolísavá. Raz sme sa tešili, že avizovaný posledný náročný úsek skončil. A keď sme stáli pred ďalším a ešte náročnejším boli sme opäť skeptickí. Boli miesta so strmými výjazdmi, prudkými klesaniami. Niekde musel pomôcť naviják a niekde sme sa dokonca ťahali aj smerom dole. Takto sa to opakovalo niekoľko krát, až sme si uvedomili, že husacích hodov sa nedočkáme. Samozrejme tie náročné úseky stále pretrvávali, a my sme už vedeli, že polnoc nebude taká, ako sme si predstavovali (mali sme mať plné bruchá a zábava mala trvať do rána). To, že zábava bude až do rána sme pochopili až keď sme sa dostali do miesta z ktorého nebolo východiskovej cesty. To znamená, že:
1) cesta späť nepripadala do úvahy (aj napriek tomu sme to skúsili – nedalo sa)
2) cesty ďalej neexistovali. Presnejšie povedané, boli zničené „lakatošmi“ (lakatoš = ak som dobre pochopil domácich tak lesný stroj LKT).
Mimochodom ani počasie nám nepridávalo na nálade. Takmer stále pršalo a zem bola čím ďalej tým viac rozmočená. Jediná cesta ktorá, aspoň v našej troške fantázie pripadala do úvahy bola tiež zničená po lakatošoch, ale bola aspoň dosť široká. Naši „vodcovia“ nám vraveli: „Tadiaľ sa prejsť nedá. Sú tam hlboké koľaje od lakatoša. Ale, za tými koľajami je to už dobré.“ A tak sme začali rozmýšľať nad tým, ako by sa dalo prejsť cez koľaje hlboké miestami aj 1m. Napadla nás jediná možnosť. Zavolajme lakatoša. Lenže nikto žiadneho lakatoša nepoznal. Ale zohnali aspoň traktor. Pokiaľ sme naň čakali rozmýšľali sme, čo tým vlastne vyriešime. Keď napokon o hodinu a pol traktor prišiel, bolo nám už všetko jedno. Prišiel jeden traktor a nás bolo 14 áut. To by trvalo večnosť a tak nás traktor napojil po troch a ťahal nás cez hlboké koľaje. Samozrejme za koľajami sa zistilo, že to vôbec nieje dobré a naopak je to ešte horšie. Aby to nebolo také krásne, Janovi sa pokazilo dobíjanie a úplne mu odišla baterka, a tak musel ísť až na najbližšiu čistinku na lane bez svetiel a v daždi bez ventilácie a stieračov. Potom sa nám ho podarilo aspoň naštartovať. Ďalšie dva veľmi náročné úseky sme zvládli tiež väčšinou za traktorom. Dostali sme sa na lúku kde nás ubezpečovali, že ďalej je to už naozaj len dobrá cesta, a zase to nebola pravda . Niektoré autá napredovali len vďaka traktoru. A už naozaj na koniec nás čakal prudký zjazd po šmyk¾avých koľajách, kde to Jano na aute bez dobíjania, čiže bez svetiel naozaj nemohol zvládnuť, to by bol hazard so životom, lebo to bolo naozaj tak zlé. Dohodli sme sa, že po neho prídeme ráno s novou batériou. Čo v podstate nebolo ani dlho, lebo na motel sme sa vrátili o 7:30 ráno a to sa začalo už rozvidnievať.
Takže náš naplánovaný program sa trochu upravil a vyzeral nasledovne:
1) 14:00 stretnutie na motely Skalka
2) 14:45 – 7:30 jazdy v tom najnáročnejšom teréne (vhodné pre upravené vozidlá)
3) 9:00 niekto si dal malý oddych v zaplatenom motely a ostatní išli domov.
Zažili sme to, čo ešte nikto z nás nezažil. Všetci sme boli vyčerpaní, hladní a naše autá boli zablatené z vnútra podobne ako z vonku. Naša jazda, ktorá trvala okolo 17 hodín a mala približne 46 km z toho po asfalte cca 10 km, sa dala porovnať s 24 hod. Le Mans, kde sa však striedajú dvaja jazdci a prejdú podstatne viac km.
Ešte raz sa ospravedlňujem za nečakané komplikácie.
PS: nesmiem zabudnúť pozdraviť a poďakovať za účasť priateľov z Čiech. Dúfam, že Vás uvidíme aj na niektorých ďalších výjazdoch Pajero clubu.
thml.